Je štvrtok ráno 7:50 a my, žiaci 4.A spolu s pani učiteľkami Karin a Zuzkou, plní očakávania vyrážame smerom na letisko M. R. Štefánika. Spočiatku musíme električkou a neskôr autobusom prekonať malú dopravnú zápchu v bratislavských uliciach, aby sme plní očakávania vystúpili na letisku. Po pár upozorneniach a „dobre mienených radách“ oboch pani učiteliek vchádzame do letiskovej haly.
Pod presnou replikou lietadla, v ktorom havaroval M. R. Štefánik sa stretávame s našimi sprievodcami. Prvé kontrolné otázky zvládame bravúrne a po krátkej pauze sa presúvame eskalátorom k letiskovej kontrole. Všetci si podľa pokynov odkladáme veci do boxov a prechádzame kontrolou. Naše osobné veci prechádzajú röntgenom. Všetci sme sa nakoniec úspešne dostali za kontrolu a naše dobrodružstvo naberá na obrátkach. Dostávame krásne žlté vestičky a hor sa cez vstupné dvere a schody – dole na letiskovú plochu.
Po občerstvení sa z vlastných zásob, priamo pred sebou vidíme krásne až neuveriteľne veľké lietadlá. Pozorne počúvame výklad pani sprievodkyne a snažíme sa okom zahliadnuť prílet či odlet lietadla. Máme šťastie, a tak vidíme ako lietadlo roluje po dráhe a za pár sekúnd už letí do oblakov.
My nastupujeme do letiskového autobusu a ide sa na prvú zastávku – letiskovú požiarnu stanicu. Milý pán hasič nás oboznamuje s technikou aj prácou a povinnosťami útvaru požiarnej ochrany. Úprimne povedané, ujo bol fajn, no nás najviac zaujímalo, kedy už konečne uvidíme, ako pracuje hasičské auto a čo všetko s ním mladý požiarnik dokáže. A keď sme dostali povolenie k nemu vliezť, viac nám nebolo treba, a v okamžiku sme boli vo vnútri!
Našou druhou zastávkou bola stanica biologickej ochrany. Opäť nás privítal usmiaty mladý muž s dravým vtákom na ruke a so psom pod nohami. Keďže niektorí z nás sa psíkov báli, zavreli ich do auta. Veselo sme si štebotali a pýtali sa, ale aj odpovedali na otázky. Tak sme sa dozvedeli, že niektoré dravce lovia vo dvojici iné samostatne. Najviac nás zaujal dôvod, pre ktorý sa tam vyskytoval už spomínaný pes. Predstavte si, jeho úlohou je vystopovať bažanta, na povel ho vyplašiť, aby sa dravec mohol na neho vrhnúť z výšky. Netušili sme, že takto sa trénujú niektoré druhy dravcov. Zas pôjdeme do školy o niečo múdrejší.
Predposlednou zastávkou sú opravárenské dielne. Je to fascinujúce vidieť rozobraté lietadlo, na ktorom ako mravce pobehujú a čosi merajú či skrutkujú leteckí opravári. Nadšenie z výletu jednoznačne najviac umocnila možnosť vojsť do lietadla, v kľude sa v ňom prejsť a usadiť. Niektorí z nás boli v lietadle po prvýkrát a zážitok z ozajstného letu ich ešte len čaká. Detaily z odkrytej pilotnej kabíny však prekvapili aj ostrielaných cestujúcich.
Čakal nás posledný presun autobusom a prechod cez príletovú halu. Tu si cestujúci berú batožinu a hurá domov. My sme sa ešte zastavili pri skrinke s vecami, ktoré sa dovážať nesmú. Krátka rozlúčka a už opúšťame „červenú“ zónu. Stihneme len poďakovať sprievodcom, odovzdať vestičky a už sa uberáme na zastávku MHD. Cesta do školy bola nekonečne dlhá, a tak sme si ju krátili každý po svojom. Niektorí pospali a niektorí si vymieňali nové zážitky.
Bol to krásny deň nielen počasím, ale aj zážitkami a informáciami, ktoré sme sa dozvedeli. Už sa celá trieda teší na ďalší spoločný výlet za poznaním.
