Dňa 25. septembra sa naši žiaci s nadšením zapojili do prvej výzvy organizovanej v rámci projektu „Hrdá škola“. Tentokrát sme sa rozhodli spestriť náš deň a priniesť do školy bláznivé klobúky. Výzvu prijali nielen žiaci, ale aj rodičia a učitelia, čím sme vytvorili jedinečnú atmosféru plnú radosti a kreativity.

Vďaka tejto aktivite sme ukázali, že sme skutočne hrdou školou, kde spolupráca a dobrá nálada nemajú hranice. Celý deň sa niesol v duchu príjemnej a pozitívnej atmosféry, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.

Presvedčte sa sami z našich fotografií!

Je štvrtok ráno 7:50 a my, žiaci 4.A spolu s pani učiteľkami Karin a Zuzkou, plní očakávania vyrážame  smerom na letisko M. R. Štefánika. Spočiatku musíme električkou a neskôr autobusom prekonať malú dopravnú zápchu v bratislavských uliciach, aby sme  plní očakávania vystúpili na letisku. Po pár upozorneniach a „dobre mienených radách“ oboch pani učiteliek vchádzame do letiskovej haly.

Pod presnou replikou lietadla, v ktorom havaroval M. R. Štefánik sa stretávame s našimi sprievodcami. Prvé kontrolné otázky zvládame bravúrne a po krátkej pauze sa presúvame eskalátorom k letiskovej kontrole. Všetci si podľa pokynov odkladáme veci do boxov a prechádzame kontrolou. Naše osobné veci prechádzajú röntgenom.  Všetci sme sa nakoniec úspešne dostali za kontrolu a naše dobrodružstvo naberá na obrátkach. Dostávame krásne žlté vestičky a hor sa cez vstupné dvere a schody – dole na letiskovú plochu. 

Po občerstvení sa z vlastných zásob, priamo pred sebou vidíme krásne až neuveriteľne veľké lietadlá. Pozorne počúvame výklad pani sprievodkyne a snažíme sa okom zahliadnuť prílet či odlet lietadla. Máme šťastie, a tak vidíme ako lietadlo roluje po dráhe a za pár sekúnd už letí do oblakov.

My nastupujeme do letiskového autobusu a ide sa na prvú zastávku – letiskovú požiarnu stanicu. Milý pán hasič nás oboznamuje s technikou aj prácou a povinnosťami útvaru požiarnej ochrany. Úprimne povedané, ujo bol fajn, no nás  najviac  zaujímalo, kedy už konečne uvidíme, ako pracuje hasičské auto a čo všetko s ním mladý požiarnik dokáže. A keď sme dostali povolenie k nemu vliezť, viac nám nebolo treba, a v okamžiku sme boli vo vnútri!

Našou druhou zastávkou bola stanica biologickej ochrany. Opäť nás privítal usmiaty mladý muž s dravým vtákom na ruke a so psom pod nohami. Keďže niektorí z nás sa psíkov báli, zavreli ich do auta. Veselo sme si štebotali a pýtali sa, ale aj odpovedali na otázky. Tak sme sa dozvedeli, že niektoré dravce lovia vo dvojici iné samostatne. Najviac nás zaujal dôvod, pre ktorý sa tam vyskytoval už spomínaný pes. Predstavte si, jeho úlohou je vystopovať bažanta, na povel ho vyplašiť, aby sa dravec mohol na neho vrhnúť z výšky. Netušili sme, že takto sa trénujú niektoré druhy dravcov. Zas pôjdeme do školy o niečo múdrejší.

Predposlednou zastávkou sú opravárenské dielne. Je to fascinujúce vidieť rozobraté lietadlo, na ktorom ako mravce pobehujú a čosi merajú či skrutkujú leteckí opravári. Nadšenie z výletu jednoznačne najviac umocnila možnosť vojsť do lietadla, v  kľude sa v ňom prejsť a usadiť.  Niektorí z nás boli v lietadle po prvýkrát a zážitok z ozajstného letu ich ešte len čaká. Detaily z odkrytej pilotnej kabíny však prekvapili aj ostrielaných cestujúcich.

Čakal nás posledný presun autobusom a prechod cez príletovú halu. Tu si cestujúci berú batožinu a hurá domov. My sme sa ešte zastavili pri skrinke s vecami, ktoré sa dovážať nesmú. Krátka rozlúčka a už opúšťame „červenú“ zónu. Stihneme len poďakovať sprievodcom, odovzdať vestičky a už sa uberáme na zastávku MHD. Cesta do školy bola nekonečne dlhá, a tak sme si ju krátili každý po svojom. Niektorí pospali a niektorí si vymieňali nové zážitky.

Bol to krásny deň nielen počasím, ale aj zážitkami  a informáciami, ktoré sme sa dozvedeli. Už sa celá trieda teší na ďalší spoločný výlet za poznaním.

Milí rodičia, zamestnanci, žiaci a priatelia školy.

Radi by sme vám predstavili nový projekt, do ktorého sme sa zapojili. Zapojili sme sa do projektu Hrdej školy. Položili ste si niekedy otázku, čo je to hrdosť? Hrdosť je určite pozitívna emócia, ktorá je spojená s pocitom spokojnosti, uspokojenia a sebaúcty. Môže byť zameraná na hrdosť vlastnej osoby, ale aj na ostatných, napríklad na rodinu, školu alebo krajinu. Hrdosť zvyšuje motiváciu a študijné úspechy. Deti, ktoré sú hrdé na svoju školu, sa cítia súčasťou komunity a majú väčšiu motiváciu k tomu, aby sa snažili a dosiahli úspech. Prispieva k rozvoju pozitívneho sebavedomia.

Hrdosť na vlastnú školu môže deťom pomôcť cítiť sa dobre samy o sebe a nepochybovať o svojich schopnostiach. Podporujeme sociálnu súdržnosť. Hrdosť na spoločné hodnoty a tradície môže pomôcť deťom cítiť sa ako súčasť skupiny a posilniť pocit spolupatričnosti. V projekte sa raz za mesiac zjednotíme s celým Slovenskom a budeme mať dni hrdej školy. V každom mesiaci sa budú konať iné zaujímavé aktivity, ktorým cieľom je:  jednota, súdržnosť, pozitívna atmosféra v škole. 

Vytvorenie pozitívnej a podporujúcej atmosféry v škole je veľmi dôležité. Deti by sa v škole mali cítiť bezpečne a rešpektovane, a to bez ohľadu na ich rasu, náboženstvo, pohlavie alebo sociálny status.

Rodičovské združenie Plickova deťom s radosťou oznamuje, že sa mu podarilo získať grant vo výške 5060 eur od Nadácie Via Pribina na projekt „Senzoricko-pohybová miestnosť“.

Budúca senzoricko-pohybová miestnosť sa bude nachádzať na najvyššom poschodí ZŠ Plickova pri odborných učebniach a zariaďovať sa bude v priebehu najbližších dvoch mesiacov. Súčasťou zariadenia budú lezecká stena, rebriny, rôzne ortopedické podlahy a chodníky, mini kolotoč, pedálové šlapadlo a pod.

Senzoricko-pohybová miestnosť sa bude využívať:

- na relaxáciu, aktívny oddych a socializáciu zdravotne znevýhodnených detí,

- na alternatívnu telesnú výchovu (resp. jej testovanie) zdravotne znevýhodnených detí, ktoré sa z rôznych dôvodov nemôžu zúčastniť telesnej výchovy so zvyškom kolektívu v telocvični,

- na prácu členov školského podporného tímu,

- na aktivity školského klubu detí v čase, keď je v oddelení ŠKD málo detí (najviac 10).

Nadácia Via Pribina, ktorá podporuje projekty sociálnej inklúzie, je založená spoločnosťami, ktoré sa podieľajú na projekte rýchlostnej cesty Via Pribina, úsek R1, spájajúcej Nitru a Tekovské Nemce, a tiež severný obchvat Banskej Bystrice.

O tom, že naše nové športové ihrisko je všestranným priestorom pre trávenie voľného času, svedčí množstvo najrôznejších herných prvkov a možností, ktoré svojim drobným užívateľom ponúka. Atletický ovál s doskočiskom vypĺňa multifunkčné ihrisko pre loptové hry ako futbal, basketbal či vybíjaná. Ďalej tu nájdeme pingpongové stoly, trampolíny, plochu na živý šach, kolotoče, hojdačky, či „obyčajné“ kopčeky, z ktorých možno skúmať okolie alebo ich zaradiť do vlastnej prekážkovej dráhy! V samom strede autori z ateliéru Pantograph ponechali pôvodný košatý strom, ktorý počas horúcich popoludní ponúka príjemné posedenie v tieni širokej koruny. Bezpečnosť pri šantení našich malých nezbedníkov je zaručená aplikáciou pružného EPDM povrchu na celej ploche ihriska, ktorý navyše šetrí kĺby športovcov. V priestore za bránkoviskom bolo nainštalované plnohodnotné workout ihrisko, ktoré v budúcnosti môže poslúžiť i širšej verejnosti. Ako skvelé riešenie sa ukázalo aj osadenie tribúny s drevenou fasádou a skrášlenie okolitého múru street art grafickými prvkami, ktoré podčiarkujú moderný „look“ celého priestoru.

Ostáva len dúfať, že do budúcna sa nám podarí naše ihrisko aj udržiavať a zodpovedne sa o neho starať, aby mohlo v perfektom stave slúžiť nám všetkým.

Tohtoročné vítanie čerstvých prvákov, ale aj starších žiakov sa na našej škole opäť nezaobišlo bez noviniek a prekvapení. Za prítomnosti pána starostu Michala Drotována a známeho herca Michala Kubovčíka, ktorý celú akciu moderoval, sme pre žiakov tentoraz slávnostne otvárali novučičké športové ihrisko, o ktorom môžeme bez hanby povedať, že patrí medzi tie najmodernejšie a najkreatívnejšie v širokom okolí.

Už od rána bolo za bránami našej školy cítiť príjemné napätie aj veľké očakávania. Po úvodných slovách pána starostu sa mikrofónu zhostil populárny komik – pán Michal Kubovčík, taktiež známy ako autor zábavných edukačných videí, ktorý si zaspomínal na vtipné príhody z čias školských lavíc na ZŠ Plickova, ktorú sám v minulosti navštevoval.

Či už prišiel niekto natešený, alebo azda ešte mierne ospalý, bohatá účasť rodičov so svojimi ratolesťami svedčila nie len o zvedavosti, ale aj o radosti z nových možností žiakov na relax a športovanie.